Phytophthora je rod pôdnych patogénnych oomycétov, ktoré spôsobujú najmä hniloby koreňov a kôry v spodnej časti kmeňa. V európskej arboristike patrí medzi najčastejšie príčiny chradnutia stromov v mestách. Patogén sa aktivuje najmä v premokrenej, zle odvádzanej alebo dlhodobo udupanej pôde, kde má ideálne podmienky na šírenie. Je vedecky potvrdené, že infekcia zasahuje jemné absorpčné korene, čím strom postupne stráca schopnosť prijímať vodu a živiny (Jung et al., Forest Pathology, 2018).

Zdravotné príznaky sa objavujú nenápadne: menšie prírastky, riedka alebo presychajúca koruna, oneskorené olistenie a prípadne aj tmavé mokvajúce lézie na báze kmeňa. Strom tak navonok pôsobí, akoby trpel suchom, hoci pôda je vlhká. Je to priamy dôsledok poškodenia koreňového systému – mechanizmus je vedecky dobre zdokumentovaný a popísaný v štúdiách o koreňových hnilobách drevín (Vettraino et al., 2002; EPPO Bulletin, 2021).

Phytophthora sa šíri najmä vodou, pôdou a presunom kontaminovaného substrátu. Zvýšené riziko výskytu sa pozoruje v miestach s narušenou hydrológiou, pri výkopoch, po stavebných prácach alebo tam, kde sú vysadené citlivé druhy — napríklad pagaštan, buk, niektoré duby, rododendrony, ihličnany a ovocné dreviny (Európska fytopatologická spoločnosť, 2020).

Úplné odstránenie patogénu zo stanovišťa nie je v súčasnosti možné. Medzinárodné odporúčania však uvádzajú, že progres ochorenia možno výrazne spomaliť úpravou podmienok: zlepšením odvodnenia, prevzdušnenia pôdy, obmedzením pohybu techniky v koreňovej zóne a znížením ďalších stresových faktorov. Podporné fosfitové prípravky sa v praxi používajú na zvýšenie obranyschopnosti stromu, no nejde o liečbu v pravom slova zmysle (Hardy & Barrett, 2020).

Phytophthora je teda patogén, ktorý navonok pôsobí nenápadne, no dokáže zásadne ovplyvniť stabilitu aj dlhodobú životaschopnosť stromu. Včasné rozpoznanie a úprava stanovištných podmienok dokáže šírenie spomaliť či zastaviť.